Aký je to pocit, držať v ruke zbraň a stlačiť spúšť ?
Pozerať sa do očí svojej obete a pritom nemyslieť na jej muky, ktoré sa rozlejú celou jej bytosťou. Nemyslieť na beznádej, ktorú zasejeme do každučkej bunky jej osobnosti. Stojíme paralyzovaní strachom oproti sebe, my a naša obeť. Alebo my sme tou obeťou a ona je našim vrahom ?
Kto popíše skutočný pocit vraha a obete ?
Je to akoby sa Pán Boh zbláznil a zabudol požehnať zmiereniu. Akoby ten jediný krátky pohyb palca určoval dejiny.
Život a Smrť, dvaja nerozluční priatelia. Na život a na smrť. Ich pevné puto nikdy nikto neprelomí. Ani prázdny zásobník. Ani roztrasená ruka, ktorá minie svoj cieľ.
Len navonok, v skutočnosti mieri presne. Tam, kde chce.
Že sa trasie ? Že chce zahodiť zbraň alebo lakonicky zotrieť strelný prach ? Už nemá na výber, buď stlačí spúšť alebo tú spúšť stlačí niekto iný ...
Život a Smrť, hrajú sa s nami hru na " Človeče, nehnevaj sa ".